V POTRAVINÁCH JE SLOVENSKO STOKOU REGIÓNU

V POTRAVINÁCH JE SLOVENSKO STOKOU REGIÓNU

Rozhovor. Veľkopodnikateľ Ján Molnár, ktorý pred štyrmi rokmi predal svoj biznis s mäsom finančníkom z Penty, pre HN:

 

Nemyslel si, že by sa k mäsu ešte raz vrátil. S Pentou však nemal zmluvnú povinnosť ostať mimo biznisu. „Dôležité je povedať, že môj nový biznis s mäsom je sčasti o niečom inom v porovnaní s tým, čo robia ostatní,“ tvrdí.

V roku 1995 ste založili spoločnosť Mecom. Z nej ste vybudovali podnik s nekonsolidovaným ročným obratom 4,7 miliardy slovenských korún. V roku 2008 ste ho predali. Čo vás teraz primalo začať biznis s mäsom znova?
Úprimne, vôbec som si nemyslel, že by som sa po predaji Mecomu ešte k mäsu vrátil. Ako spotrebiteľ som však začal čoraz viac prichádzať do situácií, že som si niektoré mäsové výrobky musel kupovať v zahraničí. V kvalite potravín sa Slovensko stalo akousi stokou strednej Európy, s čím sa neviem zmieriť. Tak som si povedal, že to ešte skúsim.

Prečo ste predali Mecom v roku 2008?
Jednoducho, objavila sa dobrá ponuka v dobrom čase. O Mecom prejavoval záujem svetový gigant Danish Crown. Veľa sme vtedy s Dánmi rokovali a strávili času. Tí potom jednoducho odišli. Tesne po nich s ponukou prišla Penta.

Čo hovorí Penta na váš návrat?
Neviem. Zásadne nechcem komentovať iných výrobcov a firmy. Pravdou je, že som nemal zmluvnú povinnosť ostať mimo biznisu a štyri a pol roka sa mi zdajú korektné. Dôležité je povedať, že môj nový biznis s mäsom je sčasti o niečom inom v porovnaní s tým, čo robia ostatní.

V čom?
Napríklad, my momentálne nepredávame veľkým zahraničným sieťam. Ak nájdeme možnosť spolupráce, tak áno, ale určite sa nebudeme zúčastňovať na tendroch s cieľom dosiahnuť určitú nízku cenu. Jednoducho toto nie je naša parketa, chceme byť prémiový výrobca.

Chcete teda vyrábať prémiové výrobky?
Už vyrábame, štartovacia prevádzka beží šesť mesiacov. Nehovorím, že sme jediní. Väčšina výrobcov má niečo z prémiového segmentu, my však na top kvalite staviame celý sortiment. V tom je rozdiel.

O koľko budete drahší?
Ťažké je to vyčísliť v percentách, chceme predávať prémiovú kvalitu za primeranú cenu. Výrobky vzhľadom na nejednotné označenia je ťažké porovnávať. Môže to byť desať až pätnásť percent, niekde môžeme byť aj lacnejší.

Ak nie v hypermarketoch, kde budete predávať?
V obchodoch nezávislých sietí a tiež budujeme vlastnú sieť. Ide o prémiový segment, kde neplánujeme megavýrobu. Ak som Mecom opúšťal pri produkcii 300 až 400 ton denne, dnes štartujeme s piatimi tonami, zakrátko by sme mali byť pri desiatich. Vlastné predajne sú tiež výborný tester reakcií zákazníkov a ich momentálnej ekonomickej situácie.

Aké sú vaše konečné ciele?

O istý čas by sme mohli byť na 15 až 20 tonách. Čo bude o desať rokov, neviem. Potravinárske projekty pod desať rokov nemajú zmysel a aká bude dynamika, ukáže čas. Našou výhodou je, že máme vlastný kapitál a riaditeľ závodu nemusí byť v strese, že sa mu včera nepodarilo predať tovar za desaťtisíc eur.

Bude dosiahnutie týchto čísel znamenať prijímanie ľudí?

Áno, teraz zamestnávame 65 ľudí. Nad 20 ton budeme potrebovať trojnásobok tohto počtu. Pri scenári dosiahnutia týchto čísel máme pripravenú 25-miliónovú investíciu do nového závodu.

Podľa čoho ste pomenovali novú značku Althan?
Ide o starú šľachtickú rodinu z Humenného.

Čo je hlavným kritériom kvality mäsa?
Najmä podiel mäsa pri danom type výrobku. Ten technologicky nemôže byť nikde stopercentný, ale ide o najvyššiu možnú mieru.

 

Od vašich kolegov zaznievajú rôzne názory, čo na Slovensku sťažuje podnikanie. Čo je podľa vás najväčšou brzdou?
Každý má svoje problémy, jeden s vymožiteľnosťou práva, druhý s korupciou. Ja som narazil na lokálne absurdity. Som možno posledný, kto chce ešte svoje väčšie reálne peniaze investovať na východe. Namiesto stretnutia s pochopením prichádzajú prekážky, a tým aj nechuť mojich zamestnancov. Jednoducho, samospráva nemá s mojimi ľuďmi dobré vzťahy. Ako ma chcú takto primať, aby som potom vytváral pracovné miesta? Možno im prekáža, že sa nemám chuť stretávať s politikmi či už v Bratislave alebo na lokálnej úrovni. Už som dosť kozmopolitný, aby som sa vedel na takéto veci povzniesť, ale ťažko to nespomenúť, ak sa už pýtate.

Je teda nádej, že aj takéto veci sa zlepšia?
Čakám a pozerám sa na to, čo sa bude diať v Európe. Nehovorím, že to, čo sa deje teraz, sa zastaví, ale prinajmenšom pribrzdí rozvoj na kontinente.

O čom presne hovoríme? 
Ak nový francúzsky prezident vyhlási úmysel zaviesť 75-percentnú daň pre bohatých, dobre, beriem to ako informáciu a som rád, že nežijem vo Francúzsku. Už len týmto vyhlásením však podľa mňa spustil odlev kapitálu z Francúzska.

Teda akési prorastové riešenia, ktoré navrhuje Hollande, teraz Európe nepomôžu?
Čo je to rozvoj? Podľa môjho názoru ide o investície, pracovné miesta, stavanie nových príležitostí, akokoľvek zvýšená aktivita v podnikaní. A čo je výsledok? Momentálne aktívny francúzsky kapitál sa vyváža do Anglicka. Už aj preto, že nemajú euro, ale sú v Európskej únii.

Stačí však čakať, čo bude?

Hovorím o sebe, mám 52 rokov, svoj životný deal som už urobil. Prečo by som mal tieto peniaze investovať do nezmyselných projektov na všeľudové blaho? Čakám, mám na Slovensku posledné aktívum v Humennom, uvidíme, ako sa to vyvinie.

Podľa týchto slov politici teda majú na smerovanie budúcnosti zásadný vplyv?

Samozrejme, nemôžeme sa tváriť, že všetko funguje a všetko zaplatí stredná vrstva. Hrozí, že nikto nebude chcieť podnikať, lebo nevie, čo ich čaká v budúcnosti.

Máte krajiny, ktoré vás inšpirujú, kde to podľa vás funguje? 
U mňa je to Rakúsko. Jednak, keď som bol na tamojšom súde s komplikovaným obchodným sporom, trvalo to dva mesiace. Výrazný je už len rozdiel, ako budujú agroturizmus oni a my. Začali prenajímať jednu izbu, keď zistili, že je záujem, pristavili druhú. Ak už ani tá nestačila, pribudol na dvore malý penzión, potom väčší.

U nás to je ako? 
Feri sa opýta Jana, ideme robiť agroturistiku? Jano odpovedá – tak ja budem robiť zo seba šaša?

Po predaji Mecomu ste kúpili priemyselný areál Chemes. Máte viacerých zahraničných investorov. V čom to je, že niekde sa parky darí zapĺňať a inde nie?
Že niekto politicky rozhodol a založil na tom svoju agendu, že do každej dediny treba umiestniť park, bolo obrovskou chybou. Zbytočne sa minuli obrovské peniaze pre developerov na úkor reálnych projektov priemyselných parkov. Štát tu v podstate podporoval stavby, aby na tom niekto zarobil.

Čo bolo vaším investičným stimulom?
Ponúkame kompletný outsourcing. Vyrábame vlastnú energiu, tlakový a chladený vzduch, dusík, plyn. Máme haly. Investori môžu prísť, položiť svoje stroje a vyrábať. Tým ušetria peniaze na ostatných činnostiach. Firmám ponúkame aj služby ako personalistiku, ochranu zdravia pri práci. Napríklad do jedálne pre zamestnancov sme investovali 800-tisíc eur.

Chýba vám diaľnica alebo je mýtus, že pre príchod investícií je nevyhnutná?
Diaľnica je dôležitá, lebo šetrí náklady. Mestá na východe ako Humenné vyrovnávajú tento hendikep najmä lacnejšou pracovnou silou.

Chystá sa do parku nejaký nový investor?
Rokujeme s jedným výrobcom autosúčiastok, ktorý plánuje zamestnať stovku ľudí. Na naše potešenie sa veľmi darí švajčiarskej firme Nexis a rakúskej Andritz. Budú rásť.

Ako je park obsadený?
Čo sa týka budov, obsadených je 60 percent, po rozšírení Nexisu to bude 90 percent. Čo sa týka voľných plôch, tam je väčší priestor. Pripravujeme rekonštrukciu parku, pričom zdemolujeme staré budovy. Jednu halu asi postavíme, ostatné plochy budú pripravené podľa potrieb danej výroby. Textiláci potrebujú úplne iný druh haly ako strojári. Ak dajú požiadavku, halu vieme postaviť do šiestich mesiacov. Dôležitý pri týchto aktivitách je ešte projekt paroplynu a biznis centra.

Čo prinesú do parku? 
40- až 45-miliónová investícia do paroplynu nám umožní poskytnúť lacnejšiu energiu, čo môže byť pre priemyselné podniky veľmi lákavé. Nápad biznis centra so službami z administratívnej budovy s apartmánmi vznikol na základe dopytu už tu prítomných zahraničných manažérov.

Kto je Ján Molnár
Narodil sa v Revúcej. Študoval na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach, potom vyštudoval priemyselné roboty a počítače na prešovskom detašovanom pracovisku Technickej univerzity Košice. Zakladal mäsiarsku skupinu Mecom, z ktorej urobil najväčšieho domáceho hráča u nás v tomto biznise. V roku 2008 ju predal investičnej skupine Penta. Jeho hlavným jeho biznisom sú nielen potraviny, ale aj energetika.